Ak sa zaujímame o to, ako ušetriť čas, peniaze, aj našu energiu, je dôležité uvedomiť, že sa nepohybujeme niekde vo vákuu, ale vo svete kde sú veci, ľudia a udalosti navzájom poprepájané. Niekto by dokonca mohol povedať ono známe: “všetko zo všetkým súvisí”. A nemusíme ani zachádzať do kvantovej fyziky, ktorá dokazuje, že je to skutočne tak, celkom nám postačí naša všímavosť toho, čo sa okolo nás deje. Niekedy je pochopenie toho, ako sme vzájomne popreväzovaný výrazné, niekedy priam udiera do očí, ale inokedy je zase veľmi jemné, nevýrazné, ťažko zachytiteľné. Faktom ale ostáva, že ľudia, veci a udalosti v našom svete nejakým spôsobom prepojené sú a na nás je, či tento fakt budeme brať na vedomie, alebo sa ho rozhodneme ignorovať. Čo samozrejme nijako neovplyvní existenciu tejto zákonitosti, podobne ako je to pri gravitácii. Môžeme ju popierať, môžeme ju ignorovať, ale ona kôli tomu neprestane existovať, aj keď by sme si to niekedy veľmi želali.
V jednom z mojich nedávnych príspevkov som písal o tom, že knihy môžu byť niečím ako je projekčné plátno, na ktorom sa premietajú fragmenty našej osobnosti. Inými slovami: “povedze mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.” V tomto prípade hovoríme o určitom prepojení vonkajšieho a vnútorného. Kde sa vnútorné manifestuje vo vonkajšom. Ale ono to prirodzene platí aj naopak. To čo sa deje vo vonkajšom svete ovyplyvňuje naše prežívanie a to ako to v nás vyzerá. Niekedy je to pohľad, ktorý nie je príliš vábny. Na druhú stranu je práve toto prepojenie určitým nepriamym návodom ako si urobiť v sebe poriadok. Niekedy je introspektívna práva veľmi náročná. Minimálne z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že nás takmer nikto v škole neučil ako na sebe pracovať. Dnes takmer odvšadiaľ počujeme, ako by sme na sebe mali robiť, nikto nám však nepovie, ako by sme mali postupovať. Nikto nám nedal do ruky manuál, kde by bolo napísané, ako pracovať s vlastnou osobnosťou. A tak sa to skôr učíme metódou pokus omyl. A nikedy nám to vyjde, a my skutočne rastieme. Ale niekedy, a ja mám pocit, že to je častejšie, len prešľapujeme na mieste a nevieme kam sa obrátiť. Ten druhý dôvod je ten, že aj keď už máme v rukách niečo, o čom vieme ,že funguje a že naozaj budeme môcť na sebe pracovať, dajako sa nám do toho nechce. Možno je to aj preto, pretože je veľa vecí v našej vnútornej domácnosti, o ktorých by sme najradšej nevedeli. Nikedy totiž pripomínajú známych zabudnutých kostlivcov v skrini. Vieme, že tam niekde sú, na niektorých sme zabudli a keď ich objavíme, tak to môže byť pekne desivý zážitok. Aj preto niekedy ľudom na meditačných kurzoch, položartom, polovážne, hovoríme: “dobre si rozmyslite, či sa na túto cestu poznania dáte, pretože ak raz otvoríte dvierka do vašej duše, už ich nikdy nebudete môcť zavrieť.” Je to to isté, ako keď sa dieťa po prvý raz popáli na plameni sviečky. Ak už to raz vie, už na to nikdy nezabudne. Už nikdy od toho poznania nebude môcť utiecť. Vráťme sa však k tomu ako si urobiť v sebe poriadok.
Ak ste trochu počítačovo zdatný, a používate najznámejší operačný systém, tak sa vám isto po nejakom čase stalo, že váš PC začal mrznúť. Programy sa zasekávali, všetko trvalo strašne dlho, a po nejakej dobe sa už na počítači takmer vôbec nedalo pracovať. Jedným z najčastejších dôvodov prečo sa to deje, je že si na náš počítač neustále inštalujeme nové programy, hry a aplikácie, o ktorých sme presvedčení, že ich určite niekdy budeme potrebovať. Väčšinou ich použijeme raz za čas, ak vôbec. Avšak tieto programy, ktoré nepoužívame, nás oberajú o miesto na disku, oberajú nás o pamäť, spomaľujú náš počítač. Zahlcujú ho, až ho nakoniec úplne znefunkčnia. Problém je v mnohosti a komplikovanosti. Ak sa budete pýtať na riešenie tohoto problému, tak vám znalci povedia dve veci. Po prvé, prevencia je vždy lepšia ako pracné riešenie problému, a preto si dávajte pozor aby sa vám niečo také predovšetkým vôbec nestalo. A druhá vec, ktorú vám povedia, bude, aby ste si pred tým, než idete niečo na svoj počítač inštalovať, dobre rozmysleli, či to vôbec budete potrebovať. Ľudia, ktorí takto neuvažujú, tak majú na svojom počítači programy, ktoré nikdy nepoužili a asi ani nikdy nepoužijú. A nakoniec možno dodajú: “ak ste našli na svojom počítači niečo čo nepoužívate, zbavte sa toho”.
A teraz skúste na chvíľku túto metaforu použiť na svoj život. Ktoré “programy” vás oberajú o kapacitu? Ktoré “aplikácie” spomaľujú váš chod? Ktoré “hry” vás zbytočne uberajú o čas? Ktoré “programy” skutočne používate a ktoré máte len na okrasu, alebo len preto, pretože niekto povedal,že by bolo dobré ich mať? Ktoré “komponenty” by ste mohli “odinštalovať” aby sa váš “systém” zrýchlil? Pamätajete na jednu vec: v jednoduchosti je krása. Čím viac sa vám podarí veci zjednodušiť, tým ľahšie, rýchlejšie a bezchybnejšie vám bude bežať nielen váš počítač, ale aj váš život.
A samozrejme budem veľmi zvedavý ako sa vám darilo. Tak sem pokojne napíšte vaše skúsenosti a zážitky z “odinštalovávania”:)
