Odvšadiaľ sa na nás valia tvrdenia, ktoré sa nás snažia,viac menej úspešne, presvedčiť o tom, že vlastniť a mať viac je jednoducho lepšie. Keď máte viac, tak vás ľudia majú radšej, častejšie je na vašej tvári úsmev, rovnako aj vaša rodina a deti sa tvária akosi šťastnejšie keď máte viac. Odvšadiaľ sa na vás rynie záplava medových kvapiek s informáciou o tom, že viac je lepšie. Keď sa však na tieto tvrdenia pozriete podrobnejšie, uvidíte, že tomu mladém, krásnemu manažérovi trčí z topánok slama a že jednoducho skutočne nie je všetko zlato čo sa blyští.
A čo keď je to naopak? Čo keď práve málo je viac, čo keď minimalizmus je ten smer v ktorom sa ukrýva skutočná krása? Môže mať takýto prístup vôbec nejaké pozitíva? Skúsil som sa nad tým zamyslieť a našiel som tieto výhody, ktoré vás postretnú, keď viete mať menej.
-
Neumusíte sa obávať o to, čo vlastníte. Iste to poznáte, kúpite si niečo, väčšinou je to niečo drahšie a akonáhle sa to stane vaším vlastníctvom, tak si uvedomujete,že o to poľahky môžete prísť.Môže vám to niekto ukradnúť, môže sa vám to stratiť alebo pokaziť. U niektorých ľudí môže tento postoj nadobúdať priam obludné rozmery, kedy sa tak strašne obávajú o to čo vlastnia, že celý ich život je jeden veľký strach.
-
Vaša myseľ je ľahká a čistá. Čím menej vecí je okolo vás, tým menej vecí je aj vo vašej mysli. Svet a myseľ sú ako spojené nádoby. Jedno druhé výrazne ovplyvňuje. Ak nemáte okolo seba veľa vecí, tak nad nimi nemusíte uvažovať, nemusíte sa nad nimi trápiť, nemusíte im venovať drahocenné minúty zo svojho života.
-
Váš byt je priestranný a vzdušný. Mám rád prázdne priestory. Majú v sebe niečo čisté a pekné. Nemám rád prepchaté poličky, zásuvky, pracovný stôl. Feng šuej je postavené na tom, že ak je niekde viazaná energia v podobe vecí, často starých vecí, tak do vášho života nemôže prísť nič nové a pekné. Je to ako z rybníkom, do ktorého prúdi voda. Ak prúd zastavíte, voda začne hniť a skôr alebo neskôr sa odtiaľ vytratí všetok život.
-
Nemusíte toľko upratovať. Koľko času asi strávite upratovaním? Koľko času venujete utieraniu prachu? Som presvedčený, že čím menej vecí na poličkách mám, tým menej sa budem musieť venovať vcelku zbytočnému utieraniu prachu. Množstvo vecí vlastne len zvyšuje plochu na ktorú prach môže padať:)
-
Šetríte čas. Každá vec v našom živote si vyžaduje nejaký čas. Vyžaduje od nás aby sme jej venovali pozornosť, aby sme sa na ňu sústredili. Možno je to len pár sekúnd alebo okamihov, ale keď je vecí okolo vás veľa, tak aj množstvo času, ktoré im venujete sa zvyšuje. Niektorí ľudia majú v istých veciach veľmi veľké zaľúbenie a preto s nimi trávia omnoho viac času než zo skutočnýmu ľudmi. Občas sa aj mojej manželke zdá, že zo svojím počítačom trávim viac času ako s ňou:) Keď mimimalizujete množstvo vecí okolo vás, tak zvyšujete množstvo času, ktoré potom môžete využiť na niečo skutočne zmysluplné. Len prosím vás, nepremárnite tento čas na zháňanie ďalších vecí, podobali by ste sa na alkoholika, ktorý sa po vyliečení hneď ženie do najbližšej krčmy.
-
Ste slobodný. Kto málo uľpieva na veciach je vnútorne slobodný. Akú mieru utrpenia prežívame, keď sa veci, ktoré máme, kazia, stratia sa, alebo nám ich niekto ukradne? Veľmi zriedka sa na niečo také dokážeme pozrieť s nadhľadom a odstupom a povedať si:”sú to len veci, nič viac”. Pred pár dňami sme si všimli, že nám niekto poškriabal auto. Nič vážne, ale aj tak sme v tom okamihu mali na výber-buď sa budeme na to pozerať s nadhľadom a odstupm s tým, že je to LEN auto, alebo sa budeme rozčulovať a hnevať. Rozhodol som sa pre prvú možnosť. Možno je to aj preto lebo vnútorne som stotožený s pravdou, ktorá hovorí, že všetky rozbiteľné veci smerujú k rozbitiu. A nie je to otázka ČI sa rozbijú/pokazia/zničia, ale je to otázka KEDY.
-
Máte jasno v tom, čo je v živote dôležité. Ak nevenujete svoju pozornosť veciam, musíte ju venovať niečomu inému. Keď nevenujete pozornosť veciam, tak si začnete kupovať knihy, možno začnete chodiť na výlety a budete cestovat, možno si kúpiťe foťák nie preto aby ste ho mali ale preto lebo by ste sa chceli naučiť niečo nové. Možno začnete chodiť na nejaký kurz. Skrátka sa posúvate od onoho MAŤ k BYŤ.
-
Ste nezávislý.Vlastníctvo vecí vás robí závislými. Ste k nim pripútaný. A možno práve táto pripútanosť je na tom to najhoršie. Aj samotný Buddha hovoril o tom, že nie je zlé pokiaľ človek zažíva príjemné pocity, nakoniec tieto pocity sú výsledkom jeho etického jednania. Problém vzniká vtedy, pokiaľ človek na týchto veciach začne uľpievať a nechce sa ich vzdať.Vtedy vzniká utrpenie. Utrpenie z toho, že veci nie sú podľa nás, že jednoducho občas prídeme o niečo, čo nám robilo radosť a bolo pre nás príjemné a utrpenie z toho, že sme konfrontovaní s niečím, čo nie je podľa nášho gusta. Ak sa však nad to všetko dokážeme povzniesť, sme slobodní.
A čo vy? Aké výhody vám prináša nevlastnenie vecí?
Pořád žádná odpověď va Vaši otázku?
Já s Vámi docela souhlasím, jenom jsem byla přesvědčená, že u mě jde o lenost všechno neustále oprašovat a průběžně vést katalogové a inventární seznamy :-).
Ono to asi chce predsa len nejaký čas na rozmyslenie:)
Lidé jsou všeobecně línější napsat: Jo, souhlasím s Vámi.
A tohle je článek napsaný tak dobře, že ani my šťouralové si nesmlsneme.
Taktéž souhlasím. U mě se tato láska k minimalismu stává určitou závislostí. Poslední dobou si připadám, že brzy skončím polonahej jen s miskou na jídlo 😀 Mám jen věci, které používám a těch které nepoužívám se snažím zbavit (prodat, darovat, vyhodit)… Nemám skoro nic, ale moje duše se vznáší 🙂
Pekne povedané:)
vyhadzovanie alebo darovanie nepotrebnych veci ma svoje caro. robim to priam s oblubou. citim sa tak potom tak fantasticky! moj muz ma uz 8 rokov upratat pivnicu. raz za rok som tam dole s nim aj ja a vyhrazam sa mu, ze to vsetko povyhadzujem. nic z toho skoro nepotrebujem. tak sa boji ze mu to vyhodim, ze prislubi, ze to uprace sam. a tak zase prejde rok a zopakuje sa to znovu. pre mna je to priam komicke a pre neho len strach a strach…byt som vycistila uz davno, lebo z jeho kopiek kop a kopisk nakopcovanych ma slak triafal :o)
Tak to s vami musim suhlasit, nie je lepsieho pocitu zbavit sa starych alebo nepouzivanych veci. Myslim ze je dolezite mat poriadok vo veciach, je to istym odrazom toho ako to vyzera vo vasom zivote.
Mam podobne zmyslajuceho priatela a v podstate s vami suhlasim 😀 aj ked na tuto temu sme sa uz bavili x-krat.
– Mat majetok znamena starat sa o neho – to je pravda.
– Ale kolko ludi, tolko chuti! Existuju aj komparativne vyhody veci: osobna hodnota, esteticka apod.
.
Ja sa napr. velmi rad obklopujem peknymi vecmi, nabytkom a pod. Vela veci ma pre mna moju osobnu hodnotu (toto sme si kupili z prvej zahranicnej dovolenky, toto bolo z prvej dovolenky po svadbe atd.).
.
Ak teda clovek “zavadi” o takuto vec, myslienka ktoru jej venuje nemusi byt zbytocna – moze byt ukludnujuca alebo aj inspirativna. Zboznujem rustikalne “preplnene” pracovne, kde je vela knih, kozene kreslo na odpocinok a nech su aj kazetove stropy a kozub!
.
Podobne je to s autom. Nie kazdy si musi kupit BMW preto, aby sa ukazal susedom, ale ten pocit sediet vo vlastnej “patke” a vediet, ze ste si na to zarobili je tiez uzasny. Tento pocit taktiez kompenzuje stratu energie po tazkom dni, ked clovek odchadza neskoro z prace, po hodinovych hadkach s manazmentom alebo ludmi, co kecaju do niecoho, za co nechu brat zodpovednost. A saliet na prazdnej ceste s takym autom moze byt rovnako oslobodzujuce, ako mat cistu hlavu z okolia bez veci – ale zalezi na cloveku.
.
BTW: Ano, pozeram sa cez okno na parkovisko minimalne 3x za den, ci auto tam este stoji – ale vnutorne som sa s kradezou zmieril uz pri prvej jazde, ked som si povedal: “tak toto stoji za to, treba si uzit, kym ho este mam” 😉
Zdravim Vas Ipko a dakujem za skvely komentar, ktory dava tejto problematike dalsi pohlad.
Ked tak citam vase riadky, vlastne nemam ziaden problem s nimi suhlasit. Veci su malokedy biele alebo cierne. A myslim ze plati, ze niekedy dva nazory mozu kooexistovat povedla seba, bez toho aby sa navzajom vylucovali.
Musim povedat, ze velmi dobre rozumiem tomu co pisete. Napr. pekne veci mam rad aj ja:) A ta rustikalna pracovna…..hmmm… to je naozaj obraz, nad ktorym by som sa velmi dlho vedel kochat:)
Myslim ze, ako v mnohych inych veciach, aj tu pojde, ako vy pisete, jednak o rozdielnost individualnych pohladov a taktiez aj o mieru, ktora je ukryta v tychto individualnych pohladoch.
Problem, ktory ja vnimam ako dost palcivy, ze nase zivoty, nez by boli naplnene niecim hodnotnym, su skor prepchate vecami, ktore su zbytocne. A tym smerom sa uberali aj moje myslienky, ked som pisal ten clanok. Nevravim, aby sme si nevychutnavali pekne veci, pekne spomienky a pod. Ale aj to vychutnavanie sa skor deje vtedy, ked vas zivot naozaj nie je prilis prepchaty.
Prajame vela prijemnych chvil s vasim autom:)
Krásne napísané. Máte pravdu a zdieľam Vaše pocity. Čím som sa naučil viac rozmýšlať, čo si kúpim a kupovať potrebné a využiteľné veci som sa cítil slobodnejší. Pretože som zistil, že skutočne k životu nepotrebujem toho toľko hmotného a stále to kupovať a vymieňať za nový model, pokým to funguje a nijak ma to neobmedzuje. Človek musí triezvo sa pozrieť na veci, ktoré vlastní, čo s nimi robí ako ich využíva, či mu stojí za to ísť do novšieho aj keď oproti minulosti už lacnejšieho modelu. Vlastním pár vecí ktoré využívam každý deň, no naplno a netrápim sa ich životnosťou. Mám skúsenosť že fyzická životnosť je od tej morálnej 3x pri niektorých veciach až 6x dlhšia.
Pekný článok
Ďakujem Ondrej za ocenenie a som veľmi rád, že sa vám článok páčil. Myslím, že je veľmi dôležité uvedomovať si, čo nás naozaj ženie do nakupovanie, či je to skutočná potreba, alebo len niečo čo sa za túto potrebu maskuje. Niekde hlboko za touto úvahou je kľúčová otázka, ktorú položil už Erich Fromm. Mať alebo byť? A z toho sa potom môže odvíjáť aj náš prístup k veciam a nakupovaniu.