Ak sa do niečoho púšťate, chcete to urobiť dobre, výborne, alebo vám bude celkom  stačiť keď to bude dobre? Niekedy mám pocit, že spoločnosť, priatelia, výchova, práca nám hovorí, že to, čo nie je dokonalé, tak nemá cenu aby sme na tom robili. Tento takmer nikdy nekončiaci pocit, že musíme byť super dokonalý má niekoľko smutných a vážnych dôsledkov.

1. Pokiaľ ste v zajatí snahy o dokonalosť, tak máte neustály pocit, že za nič nestojíte, pretože už zo samotného princípu vecí, nie je možné aby sa naša činnosť ešte nedala dajako zlepšiť, a tak sa k dokonalosti len chabo približujeme ale nikdy ju nedosiahneme. Z toho môže prameniť pocit, že na to nemám.  Na druhú stranu ľudia, ktorí si toto uvedomujú, tak sa im celkom poľahky darí túto nedokonalosť zvládať. Majú nadhľad a odstup. Neberú seba  a  svoje úsilie veľmi vážne a to im dáva priestor  slobodne dýchať.
2. Ak chcete mať všetko tip top, tak je veľmi pravdepodobné, že po nejakej dobe začnete neskutočne iritovať svoje okolie. Ak v tomto úsilí vytrváte dostatočne dlho, tak po nejakej dobe už nebude koho iritovať. Tento syndróm dokonalosti je takmer istou zárukou ukončenia akéhokoľvek vzťahu. Ide o to, že perfekcionista si nenecháva svoje názory a pripomienky pre seba ale “obšťastňuje” nimi svoje okolie. Navyše, tento syndróm sa veľmi bolestivo ukazuje pri vykonávaní domácich prác. Nepozmývali ste každý centimeter štvorcový úžitkovej plochy vášho bytu? Nelesknú sa kohútiky a kľučky? Tak potom sa do toho musíte pustiť ešte raz, lebo “ordnung muss sein” aj za cenu, že strávite celý víkend kolenačky pri tepovaní koberca. Považujem sa za veľmi poriadkumilovného človeka, ktorý má rád veci na svojom mieste. Avšak tento svoj postoj som musel hodne prehodnotiť, keď sa nám narodil syn. Teraz má rok, robí prvé kroky, a poriadok je niečo, čo v jeho svete neexistuje. Niekedy mám pocit, že jeho najväčšou záľubou je vyťahovanie vecí zo skríň a zásuviek a ich strategické rozmiestňovanie po všetkých kútoch nášho bytu. Sám som občas prekvapený ako sa moje spodné prádlo dostalo medzi hrnce v kuchyni. Vskutku, v tomto je veľmi kreatívny. Pokiaľ by som sa kŕčovito držal svojho poriadku, tak by som celý deň nerobil nič iné, len po ňom upratoval. Ale ja mám aj iné veci na práci. A tak  to proste nechám tak, a počkám na večer, keď zaspí a urobím poriadku naraz.
3. Príliš dlho zotrváte pri jednej činnosti, aktivite. Jednoducho si nepoviete: “Je to dobré, tak ako to je, idem ďalej”. Donekonečna budete chcieť niečo zlepšiť, opraviť, napraviť. Môj obľúbený autor, podnikateľ Guy Kawasaki hovorí: “Dont worry, be crappy”. Nebojte sa, budťe nedokonalí. Ak by ktorýkoľvek produkt alebo služba mala čakať na to, kým sa vychytajú všetky muchy, tak by sme dnes nemali telefón, počítač, vlastne skoro nič. Dokonca ani dnes nie je všetko dokonalé. Čo je vlastne tak trochu požehnanie pre firmy, pretože vždy môžu prísť  s  nejakým vylepšením a tak motivovať zákazníka ku kúpe.

Jeden z klasikov povedal: “dokonalosť nie je maličkosť, ale dosahuje sa maličkosťami.” Ja nie som klasik, ale hovorím, pozor na dokonalosť, lebo dokonalosť nie je maličkosť, ale snaha o jej dosiahnute by nám pokojne mohla zlámať väz. Takže,chvála nedokonalosti.

A čo vy  a váš postoj k dokonalosti/nedokonalosti?

Photo credit:http://www.treklens.com/gallery/Europe/Greece/Peloponnesus/Lakonia/Sparta/photo133290.htm