Uvažoval som dnes ráno, o čom by som tak mohol napísať nový príspevok na blog. Ono sa vraví, že nápadov je všade plno, ale problém s nimi býva ten, že keď ich chcete dať na papier, tak sa záhadne vyparia, nevedno kam. Ale život je nesmierne tvorivý v tom, že keď neviete o čom písať, tak vám určite každú chvíľu prihrá nejakú story, plnú životnej múdrosti. A to ani nemusíte chodiť ďaleko, celkom bude stačiť, keď sa dostanete na svoju poštu. Presne tak ako sa mi to dnes stalo.
Tak ako každý pondelok, aj dnes som sa vnútorne pripravoval na to, že návšteva pošty bude stres (tak ako to býva obvyklé každý pondelok) ale to som netušil, že to bude až taký stres. Vedel som, čo môžem očakávať, pretože takmer každý pondelok nesiem kopec zásielok, ktoré sa nahromadili počas víkendu a tak viem, že to nepôjde vôbec rýchlo a svojich minimálnych 15 min. si odstojím. To som ale netušil, že natrafím na pani v (asi) zácviku a nechal som sa zlákať kratšou radou, aj keď som normálne veľmi všímavý a priebežne si vyhodnocujem prácu pokladníčok, nech už sú kdekoľvek. Len čo zbadám mierny tras rúk, vyplašený pohľad hľadajúci skúsenejšiu kolegyňu, tak prudko prchám do inej rady. Ale dnes nie, ej veru nie. A koľko čas som mohol ušetriť a koľko nervov. Nuž, ale stalo sa. A tak práca, ktorá bežne trvá 5 min sa natiahla takmer na 3 násobok (celkový čas strávený na pošte takmer 40 min.). A aby toho nebolo málo, zdalo sa, že celé sídlisko nečakalo na nič iné, len sa v pondelok ráno dostaviť na ich poštu a čakať na ich balíky. Keby sa stresová atmosféra dala krájať, tak by ste k tomu potrebovali diamantový nôž, aby sa vám to podarilo. Pri takých chvíľach si rád tipujem , komu v rade skôr prdnú nervy a prispeje s niečím fasa konštruktívnym, čo tetám za prepážkou ohromne pomôže. Verte mi, až na pár výnimiek, je najlepšie, čo môžete urobiť, že neurobíte vôbec nič. Dokonca ani neotvoríte ústa. Alebo ste už niekedy zažili, že keď vás buzerovali, tak ste pracovali rýchlejšie?:) Jasné, že nie. A stalo sa. Pani v rade zaperlila-citujem “tak si tam konečne pohnite do frasa”, koniec citátu. Bola to jedna z tých miernejších rád, ale rovnako zbytočná a neužitočná, ako všetky ostatné, ktoré našťastie neprišli.
Ako som tam tak stál a nemohol vlastne nič robiť, len ticho pozorovať zúfalú snahu tetušky o zvládnutie mojich balíkov v počte kusov až 2, začal som si všímať čo sa vo mne deje a tak akoby pod mikroskopom pozoroval proces, ktorý by za iných okolností smeroval k nejakej blbej pripomienke z mojich úst. Nikdy sa to síce nestalo,ale človek nikdy nevie. A čo som vypozoroval?
- Stresová reakcia sa rozvíja postupne, málokedy príde ako blesk z čistého neba a to je dobre, pretože si ju môžete všimnúť.
- Všímavosť je kľúčovým elementom k zvládnutiu stresu, umožňuje vám držať si odstup od toho čo sa deje, veľmi pomáha, keď zaujmete akoby pozíciu pozorovateľa a zmierite sa s tým, že sa vlastne nedá nič robiť. Nie je nijako vo vašich silách situáciu urýchliť.
- Veľmi pomáha keď si všímate telesné procesy, napr. dýchanie ( to je úplne ideálne), občas pomôže zavrieť si oči a celkom sa sústrediť na dýchanie. Môže pomôcť, ak máte zvládnutú nejakú meditačnú alebo relaxačnú techniku.
- Je jasné, že vo vašom vedomí budú vznikať nenávistné myšlienky a hnev, ale nenechajte sa s nimi stiahnuť.Dýchajte,alebo sa pevne držte prepážky.
- Tiež pomáha, ak odvediete svoju pozornosť inde. Ja si zvyknem kontrolovať v mobile maily, alebo si pozerám čo je na FB a pod. prípadne mám nahraté podcasty (opäť v mobile) a tie cez sluchátka počúvam. Prípadne si v duchu plánujem čo budem robiť. A do toho všetkého sa mi miešajú tie negatívne myšlienky, ktorým sa nedá celkom zabrániť. Dôležité ale je, aby ste im nepodľahli, pretože to je zárodok každého konfliktu.
- Občas pomáha predstaviť si, čo by spôsobila moja kritika dotyčnej osobe. Spravidla ale by sa daná situácia ešte zhoršila. Rovnako je dobré moc/vôbec nereagovať na pripomienky typu: “tu ste zabudli napísať toto a tamto…” Kývnem hlavou, že ok, a ďalej to nekomentujem. Pamätajte o čo vám ide, chcete sa od prepážky dostať čo najrýchlejšie a všetko navyše by vám v tom zabránilo.
- To najdôležitejšie rozhodnutie musíte učiniť, hneď ako vstúpite do miestnosti a viete, že to nepôjde celkom ľahko. Rozhodnutie ostať nad vecou.
- Občas sa vo mne ozve obranca utlačovaných a chcem obhájiť prácu pani za okienkom proti davu. Moje doporučenie-ak to nie je nič zásadné, nerobte to. Zväčša to totiž spustí reťazovú reakciu ostatných. Každý z ľudí čakajúcich v rade je kotol viac či menej natlakovanej podráždenosti a netrpezlivosti čakajúcich na možnosť vybuchnúť- nedajte možnosť im toto napätie uvoľniť. Zase by ste len čakali dlhšie.
Ako vidíte, tento príspevok mohol byť o kritike služieb pošty a ich zamestnancoch, ale ja som dnešný zážitok radšej použil na popis toho, čo môžem urobiť ja osobne v takejto nepríjemnej situácii. Verím, že sa vám také situácie budú diať čo najmenej, a ak sa aj udejú, tak ich zvládnete bez toho, aby ste sa za seba potom museli hanbiť. Veľa zdaru:)
Photo credit by: sxc.hu
