Deň sa skracuje. Veľmi skoro je tma. Máme pocit, že z práce chodíme veľmi neskoro, akoby to bolo v noci. Ráno sa nám ťažko vstáva. Obloha je viac zamračná ako jasná. Je sychravo. Aj tých farieb je okolo nás málo. K tomu sa ešte pritrafí nejaká tá chrípka, alebo aj obyčajné prechladnutie. A máme pocit, že svet na nás padá a čochvíľa nás pochová. Veru, nie je to bohviečo, ale zdá sa, že podobný postoj, alebo skôr nálada v týchto dňoch nie je vôbec výnimočná. Proste je to také obdobie, kedy sme náchylnejší k tomu aby sme sa ponárali do seba, uzatvárali sa pred svetom, nechali sa pohlcovať našou minulosťou, alebo ešte neexistujúcou budúcnosťou.
Je normálne,ak má človek občas zlú náladu, ak sa necíti vo svojej koži. Ale už nie je normálne ,pokiaľ sa takýmto náladám oddáva príliš dlho. Keď sa jeho životná optika napĺňa len jednou jedinou farbou,aj to väčšinou čiernou. Ak sa nič nezmení, tak sa veci budú len zhoršovať.To je zákonitosť na ktorú s obľubou upozorňujem. Ak človek nie je ešte v stave kedy už ani nevládze vstať z postele, ešte stále sa dá niečo urobiť. Ak však už tento stav nastal, je to vážne a treba vyhladať odbornú pomoc. Tomu sa však dnes nebudem venovať.Poďme sa skôr pozrieť na niečo čo nevyzerá tak hrozivo.
Ľudská myseľ/ psychika, je v stave neustálej zmeny.Dokonca aj to, čo sa nám v našej hlave javí ako trvalé, sa raz zmení. Často máme tieto pocity vtedy, keď sa nám stalo niečo nepríjemné a my si uvedomujeme, že by sme na to aj radi nemysleli ale dajako sa nedá. Neustále sa nám to vracia. Stále dokola vidíme tie isté udalosti. Ťažko sa nám sústredí na čokoľvek iné. V mysli to ale našťastie funguje tak, že v jednom okamihu v nej môže byť len jedna vec, jedna myšlienka, jedna spomienka, jedna predstava, jeden pocit. Niekedy samozrejme máme pocit, že myslíme na veľa vecí naraz, ale nie je to pravda. To sa len naša myseľ s nami zahráva. Každá myšlienka, pocit, emócia je miesto, kde sa myseľ na chvíľku pristaví, pobudne a putuje zase ďalej. Toto putovanie je ale pre netrénovaného pozorovateľa veľmi rýchle. A potom sa nám zdá, akoby sme mysleli na mnoho vecí naraz. Táto skutočnosť je základnou paradigmou, na ktorej sú postavené všetky postupy tréningu mysle-či sa už jedná o relaxačné alebo meditačné postupy,či o iné postupy introspekcie. Myseľ môže byť v jednom okamžiku len na jednom mieste a môže sa sústrediť len na jednu vec/predmet/pocit/obraz.
Niekedy si položíme otázku, aj ja ju občas na kurzoch slýchavam: “ako nemyslieť na nič?”. Nuž,podľa môjho názoru sa to nedá. Vždy musíte mať v mysli nejaký predmet na ktorý sa vaša myseľ bude sústrediť,resp. si ho bude vedomá. A tu sa skrýva aj jedna z odpovedí na otázku, ako za zbaviť depresívnych myšlienok alebo nálad. Takáto myšlienka, postoj alebo nálada je len určitým fenoménom,ktorý vzniká, bude nejakú dobu trvať a po čase určite zanikne. Ak mu v tom zániku chceme pomôcť, mali by sme si vybrať iný predmet, na ktorý sa naša myseľ môže upnúť. V princípe týmto predmetom môže byť čokoľvek. Môže to byť obraz, predstava, myšlienka.Dokonca to môže byť fyziologický proces, ako je dýchanie, alebo napr.obyčajné kráčanie a chôdza. Toto všetko môže byť tým predmetom, na ktorý sa budeme snažiť upnúť našu myseľ. Ale pozor, je tu jeden zádrhel.Nesmieme sa príliš snažiť.Čím viac sa budeme snažiť našu myseľ preladiť na iný predmet, tým horšie sa nám to bude dariť. Dobré sústredenie je totiž na opačnej strane ako je úsilie. A platí medzi nimi nepriama úmernosť.
Ak ste teda pripravenný vyraziť do boja s jesennou depkou, tak si nájdite nejakého spojenca v podobe niečoho, na čo budete sústrediť vašu myseľ. Bude to chcieť trochu trpezlivosti. Myseľ je totiž občas ako divé zviera. Je veľmi ťažké ho skroťiť, pretože sa bude brániť .Ale neustálym trepezlivým úsilím sa vám to môže podariť. Budem vám pri tom držať palce.
Alebo máte aj iné nástroje, ktoré používate, keď je vám ťažko na duši?
