Dnešná recenzia bude tak trochu iná, než je u mňa bežné. Bežné je, že sa venujem predovšetkým knihám, ktoré by sa dali zaradiť do kategórie inšpiratívne alebo motivačné. Prípadne knihy, ktoré si ľudia kupujú pre svoj profesný alebo osobný rozvoj. Beletrii ako takej som sa moc v recenziách nevenoval, ale počínajúc týmto titulom by som to rád zmenil. Nakoniec, nielen prácou je človek živý a občas si rád oddýchne od pracovných povinností. Napr. aj tým, že si prečíta dobrú beletriu. Tak verím, že vám tieto recenzie trochu umožnia nahliadnuť aj do iného, než len pracovného sveta.
Knihu Einsteinova krev som si kúpil pred Vianocami, s tým, že na takú hrubú bichlu bude dostatok času. Niekedy dám na prvý dojem a intuíciu a kupujme knihu skôr podľa pocitu, o čom by to asi tak mohlo byť. Jasné, krátku anotáciu si prečítate, ale aj tak vám to dá len krátky náhľad toho, o čo v knihe pôjde. Musím povedať, že akonáhle niekde zachytím Einstein a čas, tak je to pre mna vodítko, že by sa mohlo jednať o tému cestovania časom. Žiaľ v tomto prípade som šliapol vedľa, kedže na prebale bolo uvedené, že sa bude jednať o historický román, čo som si nesprávne interpretoval. To sa ale samozrejme nedozviete z prebalu , ale až asi v polovici knihy, kedy vám je jasné, že sa jedná vlastné o historickú detektívku založenú na vzťahových motaniciach. Na svetelné roky vzdialené od cestovania časom. Nie už tak od Einsteina, ktorý je v románe kľúčovou postavou (aké prekvapujúce) avšak je ho skôr vidieť v náznakoch a odkazoch, než aby bol hlavnou postavou.
Hlavnú zápletku tvorí nájdenie mladého dievčaťa pri jazere za mestom. Dievča si nič nepamätá avšak v ruke má pozvánku na prednášku profesora Einsteina. Neznáma je prevezená na kliniku a potom na psychiatrickú liečebňu, kde sa o ňu začne starať psychiater Martin Kirsch. Jeho pátranie po jej identite ho vedie stále hlbšie a hlbšie do tajomstiev rodiny Eienstainových.
Druhou dejovu líniou je hľadanie Martina Kirscha jeho snúbenicou, nakoľko ten záhadne zmizne a nikto nevie kde je.
Treťou časťou, alebo skôr tmelivom ktoré tvorí kostru knihy je popisovanie situácie v Nemecku, tesne pred nástupom Hitlera k moci.
Celkov román pôsobí temným, až depresívnym dojmom, čomu napomáhajú aj Martinove flasbacky do čias jeho pôsobenia na fronte, čo je spôsobené aj jeho, v tej dobe veľmi častou, chorobou.
Tempo románu je pozvoľné a nikam sa neponáhľa, a nie je ani dôvod, nakoľko 360 strán je dosť na to, aby ste si vychutnali všetok jeho obsah. Asi na to treba fajnšmekra, ktorý si bude vedieť vychutnať, to, že román sa odvíja pokojným tempom, na rozdiel od súčasnej thrillerovej produkcie, kde sa dej ženie šialene dopredu a nedá vám ani na okamih vydýchnuť. Skrátka, predvojnové roky sa vyznačovali celkom iným životným štýlom a tempom a toto tempo je v románe aj badať. Ak teda hľadáte niečo dynamické, rýchle, nabité akciou, tak potom pri tejto knihe sa budete nudiť. Pokiaľ vás ale láka pozvoľné tempo, historické exkurzy do Einsteinovho rodokmeňa a temno nadchádzajúcej vojny, tak potom to bude pre vás to pravé orechové.
