Minimalizovať svoje potreby a vo svete zanechávať čo najmenšiu stopu. Tieto dve tvrdenia sú kombináciou takmer mníškeho prístupu k životu a učenia Nagaulov v podaní Castenedovho Dona Juana. Neviem či to bolo už pred tým alebo až potom ako som sa vrátil zo svojho pobytu v buddhistickom kláštore, ale celá tá myšlienka mať málo a byť spokojný s málom mala v sebe niečo hlboko príťažlivé. Počas rokov sa tieto prístupy alebo postoje ponárali hlbšie do mojej psychiky ale nikdy nezanikli úplne a v poslednej dobe sa zase aktualizujú a pýtajú sa na svetlo. A možno aj v tom je príčina, že ma stále viac a viac zaujímajú prístupy ľudí, ktorý sa voči systému dokázali postaviť trochu inak ako je bežné a našli si životný štýl, ktorý je v mnohom na svetelné roky vzdialené tomu, čo považujeme za normálneho alebo typické.
Prvý krát som okolo knihy Muž, který se zřekl peněz a přežil prešiel síce z povšimnutím, ale nie so silným zámerom si ju kúpiť. Možno je to jeden z dôsledkov experimentu, ktorý na sebe skúšam a totiž nepoddať sa nákupným pudom v okamžiku ako sa objavia v mysli, ale nechať si od nich odstup. A ak je potreba si niečo kúpiť aktuálna aj napr. o týždeň alebo mesiac, tak je to niečo, čo mi za to naozaj stojí. A presne to sa aj stalo.
Keď som sa asi o mesiac dostal do knihkupectva, tak som už neodolal a knihu si kúpil. Veď už len ten titul je svojím spôsobom provokačný. No schválne, vedeli by ste, alebo chceli by ste, žiť bez peňazí? Podľa nejakej štúdie sú peniaze jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa napr. manželia hádajú. Okrem toho by sme vlastne mohli peniazom prisúdiť asi všetko zlo sveta, takže tých dôvodov prečo sa ich zbaviť, by sme našli požehnane. Problém je ale v tom, že na rozdiel od Marka Boyla, ktorý sa vydal cestou eliminácie finančného obnosu vo svojom živote, väčšina z nás ide cestou hľadania spôsobov, ako to urobiť tak, aby tých peňazí v tom našom živote bolo viac. Mnohokrát je to žiaľ úsilie zúfalé až frustrujúce, ktoré nikam nevedie.
Myslím, že v podaní Marka bolo jeho rozhodnutie akýmsi závršením alebo transformáciu životného štýlu, ktorý si naozaj kladie za cieľ eliminovať svoj negatívny dopad na svet. Či už sa jedná o uhlíkovú stopu alebo o to, koľko použiteľného jedla sa v západných spoločnostiach vyhadzuje do kontajnerov. Peniaze a následný konzum je len špičkou ľadovca pod ktorým sa skrývajú mnohé nešváry dnešného sveta, či už je to globálne otepľovanie, bieda pracovníkov v továrňach tretích krajín, alebo všade prítomný konzumný životný štýl, ktorý nás núti viac pracovať, viac míňať a zase viac pracovať, ad nauseum.
Jeden by si myslel, že potom ako si vyrieši svoj bývanie (darovaný karavan) a jedlo (rozličné aktivity, vrátanie vyberania kontajnerov) tak jeho život bude pokojný, až nudný. Ale opak je pravdou. Jeho experiment sa dostal do hľadáčika médií a tak niekedy Mark pripomínal skôr nejakú celebritu ako asketického mnícha žijúceho len z toho čo mu spoločnosť a príroda darovala. Veľmi hrubým odhadom by som povedal, že všetky tieto jeho sociálne aktivity (blogovanie, poskytovanie rozhovorov, práca v komunite) mu zaberala takmer tretinu času, čo bolo naozaj pozoruhodné. Ale ak si odmyslíte, že nemusíte tráviť tretinu , alebo aj viac, zo svojho času v práci, tak čomu ho budete venovať? Budete len tak hlivieť niekde na gauči? Pozerať TV? Veď žiadnu nemáte:) Zdá sa, a je to celkom logický predpoklad, že človek, ktorý sa rozhodol ísť po tejto ceste, bude chtiac nechtiac viac naviazaný na komunitu ľudí, ktorá ho obklopuje, pretože inak by najskôr neprežil. Musíte mať okolo seba niekoho iného, pretože všetko si proste sám nedokážete urobiť. Minimálne preto, aby vám niekto dal know how o tom, ako si v malej, podomácky vyrobenej piecke urobiť chlieb.
Tento sebestačný život mal niečo do seba a je svojím spôsobom príťažlivý. Nevravím že pre každého, ale je v tom akoby niečo pradávne, kedy sme ako ľudia neboli tak zúfalo odkázaní na technológie a darilo sa nám úspešne nielen prežívať ale sa aj rozvíjať.
Kniha popisuje Markovu cestu mesiac za mesiacom a dáva veľmi podrobný pohľad na to, ako sa tak dá žiť. Nie je to však len prostý manuál prežitia bez peňazí. Ako som písal, tento životný štýl je len prejavom určitého druhu postojov alebo názorov. A aj keď totálne vzdanie sa peňazí pre nás, mnohých, asi nepripadá do úvahy, minimálne sa môžeme inšpirovať ideami a názormi, ktoré tento životný štýl podporujú.
