Už ste sa niekedy zmenili? Alebo ste pracovali na zmene? Aké to bolo? Ľahké alebo ťažké? Kde ste začali a čo vám pomohlo? A čo vám stálo v ceste? Keď človek začne uvažovať nad tým, že by zo svojím životom niečo urobil, tak sa mu poväčšinou do toho nechce. A ani sa niet čo čudovať. Veď snahami o zmenu je lemovaný celý náš život. A to by bolo ešte celkom fajn, ale čo sa týka realizovanie zmeny, alebo jej skutočného výskytu, to už je celkom iná pesnička. Žiaľ, už nie je taká veselá. Ako je to teda vlastne zo zmenami? Čo nám ich pomáha zaviesť do života a čo nám to komplikuje? Ak odhliadneme od množstva literatúry, ktorá sa zmene venuje (skvelý titul je napr. Zmena od Chipa a Dana Heatha), tak prvým krokom, asi ako vo všetkom, kde chceme niečo urobiť, bude krok do nášho vnútra, resp. do našich vlastných skúseností. Asi niet človeka, ktorému sa niečo vo svojom živote nepodarilo zmeniť. Určite sa taká skúsenosť dá nájsť. A potom je už len krok k tomu aby ste si sami uvedomili faktory, ktoré minulú zmenu podmienily a snažili sa ich, takpovediac, v nových podmienkach replikovať. Vo väčšine prípadov sa to bude dať. Ale čo keď, opýtate sa, sa nikdy nikde v mojom živote žiadna zmena neudiala? No, ale to vážne? Ak hej tak mi napíšte, určite s vami urobím rozhovor o tom, ako sa vám to podarilo.
Ale aj keby to bola pravda, stále tu existuje riešenie. A to riešenie, ktoré by sme možno ani vo sne nepredpokladali. Riešenie, ktoré je postavené na hlavu. Inými slovami: chcete sa zemniť? Tak nerobte nič! Šokujúce, však? Skoro by to aj bola pravda, keby to nemalo jeden drobný háčik. Ono nerobiť nič a nerobiť nič, to sú dve celkom odlišné veci, a to nič, ktoré mám ja na mysli, je predsa len trochu niečo:)
Vyznáte sa trochu v kvantovej fyzike? Asi moc nie. No, nič si z toho nerobte ani ja moc nie. Ale ešte zo strednej si pamätám fenomén z kvantovej fyziky, ktorý popisuje stav, kedy pozorovateľ svojím pozorovaním ovplyvňuje realitu, alebo skutočnosť, ktorú pozoruje. Zaujímavé, ba priam fascinujúce je, že do reality nijako inak nezasahuje, okrem procesu pozorovania. A keď sa vrátime trochu späť, tak v čom asi bude spočívať to nič, o ktorom som písal? Nuž, odvodiť by to nemalo byť nič ťažké. Pôjde o pozorovanie. Presnejšie o všímanie. Je istý rozdiel medzi pozorovaním a všímaním.
Skúsim vysvetliť čo je všímavosť. Predstavte si, že varíte nedeľný obed, napríklad kurča. Už sa to pečie a vy si zatiaľ oddídete pozrieť s deťmi nedeľnú rozprávku. Dej je veľmi zaujímavý, celkom vás strhol, keď tu zrazu-váš nos registruje, že niečo nie je v poriadku, v tom okamihu vám svitne “… kura, určite som ho spálil…”. Okamih keď ste zaregistrovali zmenu vášho čuchového vnímania, tak to je dôsledkom schopnosti mysle, ktorá sa volá všímavosť. Vy ste si to všimli, ak by ste si to nevšimli asi by ste na obed mali iba po lievku. Alebo iný príklad, keď je vaša všímavosť “vypnutá”, čítate nesmierne zaujímavú knihu a ste tak ponorený do jej deja, že vôbec neviete čo sa deje okolo vás, nepočujete zvonenie zvončeka alebo buchnutie dverí. Vôbec nič si nevšímate. Všímavosť ste mali “vypnutú” tiež vtedy keď si neviete spomenúť na to či ste vlastne zamkli, zastavili vodu, plyn a pod. Častá otázka žien na ich mužou je “všimol si si na mne dajakú zmenu?” ak si muž uvedomí že tu nesedí farba vlasou, ktorá je dnes iná ako včera, znovu tu zapracovala všímavosť.
Všímavosť je neselektívna. Zaznamenáva všetky javy skutočnosti. Nie je zameraná na nič konkrétne, je to vlastne akoby celé naše zorné pole. Pozornosť z tohoto zorného poľa ohraničuje určitý úsek. Zameriava sa na niečo konkrétne, na nejaký bod, jav, situáciu. Všimneme si, že nám horí kurča, z toho množstva javov, ktoré sa okolo nás diali sme si vytiahli len ten to jeden fakt a na ňom už zotrvávame, pozorujeme ho (pripálené veľmi alebo len trocha). Skrátka, pozornosť je vždy na niečo viazaná. Má svoj predmet. A tým predmetom môže byť videné, počuté, hmatané, cítené, chutnané. Alebo tiež môžme pozorovať to, čo sa odohráva v našej mysli.
A akú rolu to má všetko pri zmene? Na popis to nie je nič náročné. Samotné pozorovanie, alebo presnejšie len všímanie si, má potenciál veci zmeniť. Nemusí sa jednať o nič zásadné alebo prevratné, ale zmena napriek tomu môže nastať. John Whitmore, britský špičkový kouč ako jednu z prvých inštrukcií svojím klientom dával radu (ale pozor, bežne koučovia rady nedávajú), aby zatiaľ nič nemenili, len si svet okolo seba všímali. Zaujímavé na tom bolo, že napriek nijakému reálnemu zásahu sa zmeny udiali.
Takže aká je tá ulitmátna inštrukcia na zmenu? Veľmi prostá. Len si všímajte. A po týždni všímania si skúste vyhodnotiť, či sa naozaj niečo zmenilo, alebo to všetko bola len teória. Je možné, že budete potrebovať viac času než len týždeň, tak si skúste dopriať mesiac a po tom si urobte vyhodnotenie a uvidíte.
Ak budete mať nejaké príbehy o tom, ako tento kvantový mechanizmus u vás zafungoval, tak bude veľmi rád za vaše zdieľanie. A najkrajší komentár získa eknihu Work Life Balance.
PS. Najlepšie sa všímavosť rozvíja v meditácii, ale o tom niekedy nabudúce.
photo credit: joiseyshowaa
Tento článok mi dnes pomohol – i keď trošku iným spôsobom. Od rána sedím nad jednou témou a neviem si nájsť k nej niečo, čo by ma “chytilo”, aby to bolo živšie, zaujímavejšie. Všetky myšlienky, nápady sa mi zdali úplne banálne, všedné, nijaké – potrebovalo to nejakú inú cestu, či zmenu…ale ako? akú?
Vrátila som sa k obsahu od rána niekoľkokrát a nič nové ma nenapadlo, pričom, oddychu bolo dosť, i hlava je nezaťažená, zdalo by sa, že mi nič nebráni vymýšľať, ale nič prevratné som nevymyslela, tak som si spravila pauzu. Prečítala som si správy, pozrela čo nové v mailoch a sieti, spravila som si kávu, pekne s medom, nech má lebka nejakú energiu, aj som si chcela znova sadnúť k počítaču, ale… zapla som si film a v kresle ma “vcuclo” do driemot za bieleho dňa (zmena 🙂 ).
Zo sna ma prebral telefonát, počas ktorého, som, priznám sa, veľmi nevnímala, lebo už som vedela, akú “šťavu” dám do obsahu k téme, aby bol “pokrm” chutnejší. Zaujímavé je to, že vlastne to mám v obsahu, ale akoby som po mikrospánku “videla” aj nejaký obraz k tomu.
Skrátka, vnímavosť býva otupená “točením” tých istých myšlienok, vtedy treba poodísť od problému. Vypnutie hlavy pomáha.. Teším sa na článok o koncentrácii.
Som rád Ľuba, že ti článok pomohol. Veľmi pekne si popísala ako si sa nakoniec dostala k vyriešeniu svojho problému. Ono naozaj, to odstúpenie je často zásadné a práve vtedy nás napadne niečo, čo by nás inak za normálnych okolností nenapadlo.Držím teda palce pri ďalších nápadoch:)