Aký je podľa vás pomer času, ktorý človek strávi v externom prostredí a aktivitami vonkajšieho sveta a času,ktorý človek strávi ponorený do vlastného vnútra? Povedzme v rámci jedného dňa, teda 24 hodín. A nebudeme počítať spánok, pretože ten síce patrí do kategórie “vnútorný svet”, ale väčšina z nás nedokáže zo snami aktívne pracovať a preto sa to nepočíta. Takže tu máme cca 16 hodín. Koľko z tohto času skutočne strávime vo vlastnom vnútornom priestore? Obávam, sa že to bude žalostne málo.
Vlastne si niekedy myslím, že keby nám naše telo nevravelo,že aspoň teraz si na 10 minút potrebuje oddýchnuť a zavrieť oči, asi by sme sa k sebe nikdy nedostali. Smutné na tom je, že niekedy nepočujeme priam zúfalé volanie nášho tela a našej mysle po odpočinku alebo stiahnutí sa z vonkajšieho sveta.
Táto zručnosť, schopnosť obrátiť pozornosť do nášho vnútra sa stáva niečím čo je nezvyklé, neobyčajné, ba niekedy a pre niekoho až nenormálne. A pritom to bolo a je niečo, čo je nám vlastné, bez čoho sa v skutočnosti vôbec neobídeme. A čo má ďaleko od prirodzenosti, je práve to, že svoju pozornosť do nášho vnútra obraciame tak zriedka. A pri tom to nie je nieč náročné ani ťažké.
Bolo pre mňa neuveriteľné, keď som na jednom kurze emočnej inteligencie zadal inštrukciu na pomerne jednoduché introspektívne cvičenie a po jeho skončení som videl prekvapené tváre účastníkov, z ktorých sa mnohí možno po prvý raz dostali k sebe a k vlastnému telu a mysli.
Samozrejme v našom vnútornom svete sa nedej toľko ako vonku. I keď toto konštatovanie vám veľmi ľahko zmetie zo stola takmer každý kto sa nejakú dobu zaoberá prácou na sebe. Thrillery,horroty, romance, to všetko sa dá nájsť vo vašej mysli. A nemusíte za to platiť ani poplatky za príjem signálu. Jediné, čo k tomu potrebujete je aspoň 10 minút nerušeného času. Času, kedy sa budete môcť venovať len sebe, svojmu vnútornému svetu.
Nie je treba robiť nič. Len pozorovať.Tíško sedieť a nechať sa unášať vlastným prúdom myšlienok. Ale pozor, dávajte pozor na to, aby ste sa nenechali chytiť prúdom a obsahom, pretože sa vám môže stať, že o chvíľu budete písať svoju diplomovú prácu, budete pripravovať prezentáciu do práce, prípadne budete robiť nákup. To sa myseľ s vami hrá. Dokáže vás nalákať na všakovaké dobroty, len aby ste sa jej nepozreli na zúbky (to nemá moc rada) a na to ako funguje.Nevenujte sa teda tomu o čom premýšľate ale skôr sa skúste zamerať na to ako myslíte.Pozorujte proces myslenie.Ten vám o vaše mysli povie podstatne viac ako obsahy. I keď aj tie môžu byť niečím užitočné, zvlášť ak natrafíte na obsahy,ktoré sa opakujú, sú zvláštne, podivné, alebo sú doprevádzané zvláštnymi pocitmi. Rizikom však je, že do obsahov sa veľmi ľahko a rýchlo zamotáte a ťažko sa z toho vymotáva:)
Toto cvičenie je o tom naučiť sa byť pozorovateľom vlastného vnútorného sveta podobne, ako keď ste pozorovateľom deja na televíznej obrazovke, alebo niekde v kine. Nenechajte sa však dejom príliš strhnúť. Nakoniec, je to len film a skutočný život sa odohráva celkom inde.
A čo vy? Koľko času venujete sledovaniu svojho vnútorného sveta?
photo credit: h.koppdelaney
