Váhavosť. Odkladanie. Odsúvanie vecí na neskôr. Slová, ktoré hovoria: “Dnes nie, možno zajtra, a možno ani zajtra nie, možno neskôr.” Vtipné ospravedlnenie, v ktorom sa hovorí, že čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra máš pre seba dva dni voľna. Zdá sa, že odkladanie vecí na neskôr a váhanie sú fenoménmy s ktorými sa určite každý z nás stretol. Je to taký náš malý tichý nepriateľ, ktorý vôbec ale vôbec nevyzerá nebezpečne, ale to je len nebezpečné zdanie. Rovnako aj v prírode tie najsmrteľnejšie tvory a rastliny vyzerajú tak nevinne, človek by priam neodolal a dotkol sa alebo aspoň ovoňal. A to by asi bolo to posledné, čo by vo svojom živote urobil. Odkladanie a váhanie síce nemá, vo väčšine prípadov také smrteľné následky, ale tiež nám vie pekne znepríjemniť život.
Váhanie je vytvorené tým, čo je a tým čo by mohlo byť. Málokto z nás je celkom a bezvýhradne spokojný s tým v akej situácii sa nachádza. Viac alebo menej sa ju snažíme zmeniť, vylepšiť, upraviť aby viac vyhovala našim potrebám. Je to však cesta, po ktorej keď našlapujeme nie veľmi opatrne, tak sa celý náš život zmení na posadnutie kontrolu celého nášho okolitého sveta a to nám samozrejme tiež na pokoji nepridá.
Váhanie je okamih kedy si uvedomujeme, čo by sme mali urobiť, zmeniť, napraviť. Už v tomto okamžiku sme sa dostali pomerne ďaľeko, možno ďalej než väčšina ľudí,ktorí nikdy neuvažovali nad tým ako by veci v ich živote mohli byť inak. Ale to je ĺen jeden krok. Prvý krok.Veľmi dôležitý, ale vôbec nie dostačujúci. Vieme, čo máme urobiť, dokonca niekedy vieme, aj ako to máme urobiť. Máme k dispozícii všetky zdroje, ktoré na vykonanie našej úlohy potrebujeme. Postavíme sa na štartový blok a…..nič sa nestane. Sme pripravený vyraziť. Dosiahnuť cieľ. Ale keď zaznel výstrel, tak sme sa zasekli. Dokonca sa sami sebe čudujeme.
Ako je to možné? Sám seba nepoznávam. Prečo som nevyrazil? Prečo ešte stále stojím na mieste, keď stopky bežia a ja už by som mal byť v plnej paráde na závodnej dráhe.
Pred mnohými rokmi som bol po prvý na meditačnom tréningu. Sám som poriadne nevedel,do čoho idem, ale kedže som v tej dobe skúšal všetko, čo mi prišlo pod ruku, povedal som si, že takáto skúsenosť mi nemôže nijako uškodiť. Mal som šťastie na meditačných učiteľov, ktorý sa naozaj o mna dobre postarali a tak som bez ujmy na psychickom zdraví vedel prejsť cez mnohé úskalia intenzívneho meditačného tréningu. Učili sme sa okrem iného aj meditácii v chôdzi. Povedli nám:
Postavte sa na jeden koniec pomyselného chodníka, ktorý teraz bude vaším pracovným priestorom. Pozrite sa asi 10 metrov pred seba.To je váš cieľ. Uvedomte si, kde stojíte. Rozhodite sa, že chcete vyraziť….avšak ten pohyb neurobíte…všimnite si, čo tesne predchádza vášmu pohybu. Je to niečo, čo by sme mohli nazvať ako hnutie mysle. Tendencia mysle pohnúť sa istým smerom. Je to zámer.
Pokiaľ sa človeku darí všímať si vo svojej mysli zámer a podarí sa mu to naozaj dobre, už nikdy nevybuchne v záchvate hnevu, zlosti či žiarlivosti. Zámer je takou mocnou silou, že v niektorých kultúrach sa jeho zvládnutie spája s ovládaním magických schopností mysle.
Hovorí sa, že váhanie je spôsobené slabou vôľou. Ale vôľa nie je niečo čo predchádza činu. Vôľa má skôr podobu myšlienkovej úvahy. Zámer však nie je myšlienka. Je to veľmi nenápadný fenomén, ktorý si skutočne vyžaduje istú mieru všímavosti aby ste s ním mohli pracovať. Ak teda chcete svoj zámer a vašu schopnosť všímať si ho rozvíjať, tak vám neostane nič iné len si ho….všímať. Pozorujte sa, pozorujte, čo sa deje tesne pred tým, než niečo urobíte. Muži, pozorujte čo sa deje vo vašej mysli tesne pred tým, než sa otočíte za peknou ženou. Ženy, pozorujte čo sa deje vo vašej mysli, tesne pred tým , než sa otočíte za peknou….kabelkou:) Okamih tesne pred tým, než sa to stane sa vo vašej mysli objaví zámer. Ak ste ho zaregistrovali, tak sa pre vás stal niečím uchopiteľným a rozvíjateľným. Je to prvý krok k tomu, aby sa vaše zámery staly silnými a dodali vám energiu potrebnú na prekonanie váhania a odkladania.
A čo vy? Aké sú vaše skúsenosti s váhaním a odkladaním? Ako zvládate tohoto mocného nepriateľa?
Páčil sa vám článok? Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.
Dobrý článek. Něco, co zrovna potřebuju, protože aktuálně hledám práci a zatím bezúspěšně… Měl bych však něco dělat “bokem” “zatím než něco najdu”, ale k tomu se jaksi nemůžu dokopat, jednoduše se mi líbí to lenoštví a povalečství,zároveň vím že je to vše jen na mě…
Ďakujem za ocenenie. Ten pocit lenošenia celkom dobre poznám a viem si ho veľmi živo predstaviť…nakoniec kto by si ho nevedel predstaviť:) U mna je leňošenie vtedy super, resp.si ho dokážem omnoho viac vychutnať, keď je dôsledkom nejakej práce,alebo činnosti. Myslím,že je to otázka miery. Byť na nejakú dobu povaľačom,na tom nevidím nič zlé (ono to asi aj záleží od toho, kto si čo za tým predstaví) pokiaľ to ale nie je vyvažované niečím iným,činnosťou, tak by som po čase mal pocit,že mi čas uniká cez prsty a nič za mnou nie je. Čo by som pociťoval ako nepríjemné, a preto sa radšej niečomu takému radšej vyhnem:)
Clovek sa najviac unavi, ked preslapuje na jednom mieste. A.N.Arbuzov
Toto sa mi zda najvistiznejsie k horeuvedenemu clanku:)
najvystiznejsie, aby to oci neklalo….o zamere rozpravaju aj samani, zaujimave…
Vyborny clanok! Super.
Hm…kratke zamyslenie a – odkladanim na neskor netrpim az tak velmi v praci a ani doma. Avsak som majster v odkladani v oblasti svojho vlastneho rozvoja, v tom, co by som mohla pre seba urobit ak by som neodkladala. Povinnosti zamestnanej zeny a matky mi beru tolko casu! Lepsie povedane ja im to dovolim. Nuz, je to na zamyslenie, ze co je dolezitejsie. Myslim si, ze je to o vlastnej odvahe si povedat co je dolezite, co odlozim a co neodlozim a zrealizujem. Jednoznacne myslienka na zamyslenie a vlastnu analyzu. K tomu zameru, musim sa priznat, takto som sa nikdy nepozrela na vyznam slova zamer. Pre mna je zamer cast planu, ktora dava planu logiku. Plan, ktory nema zamer nie je planom. Zacat sledovat svoje zamery znamena zastavit sa, odlozit to nieco dolezite a zapocuvat sa do seba. Esteze mam zivot pred sebou a mam cas sa to naucit! Ze som to znova odlozila:-)
Ďakujem Ivana za komentár:) Pohľad na zámer,ktorý som ponúkol je akýmsi mikro pohľadom na hnutie mysle,ktoré označujeme ako zámer. Je to pohľad pomerne nezvyklý,pretože viacej pracujem na mikro úrovni, ktorp ty popisuješ. Oba pohľady sú ok, je to ked sa na tú istú vec najprv pozrieš cez obyčajnú lupu a potom cez mikroskop.
Uvedomenie si toho, čo chcem, o čo mi ide (makro zámer) je nevyhnutnou podmienkou na to aby sme sa mohli pohnúť dalej, ak si dovolíme mať také chvíľky, tak aj náš pokrok bude výraznejší, pretože mu bude predchádzať zamyslenie a naplánovanie.
Držím palce pri zvládnutí odkladania.:)
Váhanie sa vo mne spája s anglickým slovíčkom procrastination – odkladanie vecí na neskôr. Vždy keď chcem niečo odložiť, tak si pripomeniem návštevu zubára: skôr či neskôr tam predsa len pôjdem a čím dlhšie to budem odkladať, tým viac ma to nakoniec bude bolieť 🙂
Nuž zdá sa že bolesť je neprekonateľným motivačným faktorom:) Obávam sa ale ,že sa nebude dať použiť vždy a všade.