Tiež sa vám  stala takáto vec: večer, už to bolo pomerne neskoro, ste prišli domov, ani neviete ako ste sa dostali do postele a keď si začnete prehrávať pred očami,čo ste v  ten deň  zažili a urobili, máte pocit, že sa vám všetko zlieva do jednej šedej machule,v ktorej sa nedajú nájsť žiadne pevné obrysy. Vtedy si uvedomíte, že ste celý deň prežili na nejakom autopilotovi, ktorý vás síce viac menej úspešne preniesol cez väčšinu vašich aktivít avšak  gombík z nápisom “mám pocit, že žijem” ostal po celý čas vypnutý.

Človek , ktorý si uvedomuje, že pokiaľ žije hektickým životom a nechce sa z toho zblázniť, tak potrebuje občas vypnúť,občas sa zastaviť,občas relaxovať. Ale ako to urobiť, keď takmer všetko okolo nás sa deje v neustálom kluse a zhone?

Odpovedí na túto otázku je nespočet. Jedna z nich oznamuje, že pokiaľ chceme relaxovať, oddychovať, pokiaľ chcem aby sa naša psychika a naša myseľ dostala aspoň do nejakého stavu uvoľnenie, tak treba spomaliť. A spomalením sa myslí spomalenie aktivít, ktoré robíme, spomalenie reči,ktorou hovoríme a taktiež samozrejme spomalenie myšlienok, ktoré sa nám ženú hlavnou. Ale to tiež ešte nie je všetko.Ešte jedna ingrediencia, veľmi subtílna, tu chýba.

Bolo to nedávno. Práve som dopozoral niečo v TV, nebolo to nič objavné ani ušľachtilé, ako to už väčšinou pri sledovaní TV býva. V okamžiku ako som stlačil off, celá miestnosť sa ponorila do ticha a tmy, ktorá bola narúšaná len svetlom sviečok. V tom okamžiku som si uvedomil hlboké upokojenie a uspokojenie spôsobené tým , že všetky výrazné podnety, ktoré boli spôsobovaní mojím sledovaním TV,naraz ustali. Ono povšimnutie si tohoto emočného stavu,toho kontrastu,pocit uvoľnenie, relaxu a pokoja ešte viac prehĺbilo. Vtedy som si uvedomil, že naša myseľ aj počas dňa zažíva stavy uvoľnenie a relaxu, ale kedže sa všetko okolo nás deje tak rýchlo, tak ani nemáme čas si  to všimnúť. A skôr než by sme z toho pocitu mohli čerpať niečo pre naše duševné zdravie,tak to prekryjeme ďalším zážitkom. To znamená, že v našom živote sa vyskytujú celkom prirodzene okamihy, keď sa dianie okolo nás ak už nie zastavuje, tak aspoň spomaľuje. Vtedy máme šancu čerpať z toho čo je, čo sa aktuálne okolo nás deje. Ak si však v tom zlomku sekundy neuvedomíme: “to je pokoj, to je ticho” celé čaro a  dobrodenie,ktoré sme mohli získať z toho okamžiku, je preč.

Ak aj sme v stave uvoľnenia a relaxu a nevedomujeme si kvality tohoto stavu, tak riskujeme stratu možno toho najcennejšie okamžiku z celého dňa. Okamžiku, kde takpovediac “máme všetkých 5 pokope”. Je to ako uzavretý cyklus.Sme v pohode a súčasne si uvedomujeme, že sme v pohode a kľude. A toto uvedomenie stav pohody a uvoľnenie ešte viac umocňuje. A tak  sa tento stav dá kultiovať vlastne neustále.

Takže: zastaviť a uvedomiť. Uvedomiť, a ešte raz uvedomiť.

A čo vy? Čo si všímate, keď sa zastavíte?

Ak sa vám článok páčil,posuňte ho ďalej na twitter, facebook,priateľom. A samozrejme nezabudnite sa prihlásť k odberu cez RSS.