Ak som položil túto otázku, čo bolo prvé čo vám napadlo? Bolo to jednoznačné áno? Bolo to jednoznačné a radikálne nie? Bolo to niečo ako: “no, ako sa to vezme”? Alebo: “to záleží na okolnostiach”? Nuž, ľudská myseľ túži mať veci jednoduché, prehľadné a jasné. Moc sa jej nepáči, keď sa veci komplikujú, keď sú komplexné. To znamená, že myseľ bude musieť hľadať, premýšľať, pozastavovať sa nad argumentami. To si vyžaduje určité úsilie. A preto sa nie nadarmo hovorí, že premýšľanie bolí. Veľmi radi by sme často skočili po jednoznačných záveroch, aby sme mali konečene za sebou neistotu hľadania. Žiaľ, keď sa chcem ozaj dopracovať k nejakým záverom a získať nejaké poznanie, bez úsilia to nepôjde. Skúsim sa teda zamyslieť nad tým, ako je to s tvrdením, že vytrvalosť prináša peniaze.
Je to tvrdenie s ktorým sa často stretnete v motivačnej literatúre, v rozličných “ako” príručkých, kde vám okrem rozličných doporučení, ako dezert naservírujú univerzálne tvrdenie, že vytrvalosť vás privedie k zisku. Keď si niečo také prečítate, tak vás pošteklí myšlienka, že by to tak naozaj mohlo byť, a že by ste sa predsa len mohli dostať z toho začarovaného krysie závodu, ako nazýva honbu za majetkom Robert Kyosaki, autor známej knihy “Bohatý táta, chudý táta”.
Pozrime sa ale na to, kedy toto tvrdenie platí a kedy by vám naozaj mohlo priniesť zisk.
- Ste v relatívnej pohode. Ak ste v poriadku fyzicky, vzťahovo,finančne, emočne, vtedy pre vás nie je ťažké tomuto tvrdeniu uveriť, pretože sa cítite pri sile a viete si predstaviť, že keď všetko pôjde podľa plánu, tak sa dostanete tam, kam sa chcete dostať.
- Máte okolo seba ľudí, čo vás podporujú. Je ľahšie uveriť vo svoj úspech, keď sú okolo vás ľudia,čo nebudú vaše úsilie spochybňovať.
- Máte zdroj príjmov. Odniekadiaľ vám peniaze prúdiť musia. Väčšina bežných ľudí má jeden zdroj príjmu, na ktorý sú vyložene existenčne odkázaní. Ale aj títo ľudia mali alebo majú nejaký nápad alebo myšlienku, ktorá by im mohla zabezpečiť nejaký dodatočný príjem. Ak však ale nemajú nijaké záchranné koleso,tak sa veľmi ťažko uvažuje nad tým, čo by sa dalo urobiť preto, aby si človek zarobil pár eur navyše. Existenčný tlak je niečo, čo vytvára ohromný blok kreativite a schopnosti pozerať sa na veci s odstupom, čo je pre generovanie nápadov kľúčová vlastnosť.
- Veríte tomu, že je to možné. Može to znieť ako klišé, ale pokiaľ nemáte ani štipku dôvery v seba, v svet, v ľudí, v možnosti, ktoré máte, tak bude pre vás nemožné túto ideu vôbec prijať. Ak ste zatrpknutý, sklamaný životom, nedôverčivý, tak budete mať klapky na očiach takých rozmerov, že ani keby pred vami na zemi ležala tá naujúžasnejšia možnosť na zlepšeni vášho príjmu, tak ju nebudete vidieť.
- Ste “akčný typ”. Každému skvelému nápadu, pred tým, než začne prinášať nejaké zisky, predchádza aktivita. Pokiaľ ste typ človeka, ktorému dlho trvá, než sa k niečomu rozhýbe, potom nie ste ten typ, ktorému by vytrvalosť priniesla profit.
- Nebojíte sa opakovane robiť to isté. No, to nie je celkom pravda. Ide o to, že tí, ktorým vytrvalosť pomohla sa niekam dostať, neustále skúšali. Vždy nový a nový pokus. A samozrejme sa vedeli poučiť z predošlých neúspechov a toto pozanie vedeli použiť na ďalšie pokusy. A nestroskotali raz alebo dva raza, ale desiatky a niekedy až stovky krát. A o tom je vlastne vytrvalosť, nenechať sa dostať do kolien, keď vám niečo nevyjde na 3x. Tri krát ste niečo skúsili a nevyšlo to? Nedajte sa vysmiať. Poslali ste 3 životopisy a nikde vás ani len neprijali na pohovor? Málo. Stroskotali ste v treťom vzťahu a už nikdy nechcete nikoho stretnúť? Chyba. Henry Ford povedal: “ak si myslíte, že to dokážete, mámte pravdu, ak si myslíte,že to nedokážete, tiež máte pravud. Edison urobil 1000 pokusov kým prišiel na to,aké je to správne riešenie pre vynájdenie žiarovky. Takže, pokiaľ vás predošlé pokusy úplne nezruinovali, či už emočne, fyzicky, alebo finanačne, tak to nevzdávajte a pokračujte ďalej.
Vytrvalosťou sme začali a vytrvalosťou sme v predošlom bode aj skončili.To čom som napísal, však určite nie je absolútne konečný zoznam toho, čo môže tvrdenie, že vytrvalosť vám prinesie peniaze, priviesť k životu. Napadá vás, kedy ešte toto tvrdenie platí? A kedy nie? A čo vaša skúsenosť s vytrvalosťou? Kedy vám pomohla dosiahnuť úspech?
Na začiatku ma Napadlo: “Fajn!, Som Vytrvalá!
a na konci: “To je Ale pi…..a!”
Keby si mohla byť konkrétna, ľahšie by sa na to reagovalo. Nesúhlasíš so všetkým? Alebo len s niečím? S čím konkrétne? Čo ťa vedie k presvedčeniu, že si vytrvalá? Ani jedno z uvedených trvrdení sa na teba nevzťahuje? A čo ľudia okolo teba? ? Majú na vytrvalosť podobný názor ako ty?
Ahoj Martin. Ja súhlasím, že vytrvalosť dokáže veľa priniesť. Ale, dôležité je byť v pohode finančnej, emočnej,vzťahovej a fyzickej…len je toršku zložitejšie dopracovať sa sem….potom by to mohlo perfektne fungovať.Keď mi poradíš ako sa aspoň priblížiť k tejto fáze….budem šťastná.Pretože si myslím, že odvahu a vytrvalosť má človek iba keď je v absolútnej pohode. Keď niečo robíš, preto, že si pod tlakom, je to omnoho ťažšie…
Ďakujem za názor. ÁNo, to je presne čo tvrdím,že vytrvalosť je mocný nástroj, ale nie vždy sa dá na vytrvalosť spoľahnúť. Vytrvalosť vnímam ako určité odhodlanie niečo robiť, do niečoho sa pustiť, tiež by som to snáď mohol nazvať ako sila vôle. Tiež vnímam vytrvalosť ako vlastnosť, ktorá je v každom človeku, síce v rozličnej miere ale každý ju má. Aj keď človek nie je celkom v pohode, tak má v sebe aj nejakú dávku odvahy a aj vytrvalosti, a možno ani o tom nevie. Preto je kľúčová otázka,ktorú kladieš,ako sa dostasť do tej pohody,pretože keď som v pohode, tak ľahšie dokážem vnímať všetko čo v sebe mám, že som vytrvalý a mám aj odvahu sa do vecí pustiť. Ako sa tam dostať? Možno môja rada nebude nijako objavná, ale netreba si odkusnúť príliš veľký kus. Ak chcem pracovať na tom aby som mal celý život dokonale vyladený vo všetkých oblastich, tak sa tam nikdy nedostanem. Musím si preto vybrať niečo, kde vidím,že môžem niečo zmeniť, kde môžem na sebe pracovať a kde nejaká zmena nebude príliš ťažká. To nie je nijaký alibizmus,keď si budem vyberať ľahšie úlohy,ide skôr o to,že malé kroky zvládnem aj vtedy keď na tom nie som dobre, keď mi chýba energia.Takže si skús vybrať nejakú oblasti v živote, kde by si chcela niečo zmeniť, pouvažuje čo by bolo najmenším možným krokom ku zmene a potom ten krok urob. Príklad, chcem viac stihnúť počas dňa, ale nechce sa mi skoro vstávať. Viem,že keby som vstal denne o hodinu skôr, tak by mi to v práci veľmi pomohlo.Ale keďže hodina je na mňa príliš,tak si dám zámer, že tento týdžen budem vstávať o 10 min.skôr.NIe je to ešte žiadna výhra, ale je to veľmi konkrétny krok,ktorý som urobil na ceste k svojmu cieľ. A keď sa mi ten krok podarí urobiť, tak to podporí aj moju vytrvalosť. Je to asopň trochu odpoveď na tvoju otázku?
Vytrvalost je uzasna vlastnost. Avsak niekedy sa neda ist hlavou proti muru. Mal by nas niekto poklepat po pleci, a posunut nas dalej. Ak nieco uplne totalne nejde, tak je lepsie si to cestne priznat, odstupit od toho a dat veciam volny priebeh. A ked prestaneme “tlacit na pilu”, casto sa veci pohnu akoby same.
“Tlacenie na pilu” je pekny termin, ktory presne vystihuje, ako to castokrat pri nasom snazeni vyzera. Niekedy si myslime, ze volu sa da urobit uplne vsetko. Ved sa aj hovori “silna vola vsetko zdola”.Ale ja som presvedceny o tom,ze to nie je tak vzdy. Ze niekedy prave naopak silna vola a tlacenie na veci moze vsetko este viac skomplikovat. Je to to iste ako keby sme povedal,ze ked zasadime semienko a budeme ho tahat kombinackami zo zeme tak bude rast rychlejsie. Jeho rast sa ziadnou silou a ziadnou volou neda urychlit. To je pre mna velmi dolezie poznanie.Myslim vsak ze toto poznanie moze byt pre niektorych ludi naplnene utrepenim, ked si uvedomia ze ich snazenie nikam nevedie a ziadna pevna vola ich nikam nedostane. A vtedy prichadza okamih kedy je treba veci nechat tak.Nechat im volny priebeh aby sa diali samy od seba. A rozoznat kedy ten okamih nastal je znakom pravej mudrosti.
Dakujem velmi pekne za Tvoju odpoved. Hlavne si ma potesil, ze aj malo niekedy staci…casto ma totiz prave trapi, preco to ide tak pomaly ale mozno naozaj vacsie susto by uz bolo privela a tak nejak nezvladnutelne. Takze sa budem snazit tesit o nieco viac :)) aj mensim veciam. Pre mna je ale tazke prijat fakt, ze urcite veci, ktore som dokazala zmenit mozno pred 10 rokmi uplne jednoducho, idu teraz tazko a 100 x premyslam nad tym, co to je???? Ved ked som to uz dokazala predtym a teraz je to take zlozite??? Aj to je vytrvalost? Ak je znakom mudrosti rozoznat spravny okamih, kedy je lepsie nechat veci plynut len tak….tak nechavam asi plynut nieco, na com mi strasne zalezi a ja nedokazem urobit zmenu. Myslis, ze je to ok???To uz je naozaj len otazkou nahody ako to moze dopadnut….to je asi zlyhanie vytrvalosti…hm? Co si myslis?
Rado sa stalo:) Hmm, no kladies zaujimave otazky. Zaujimave a nie celkom jednoduche na odpoved. Podme sa teda na to pozriet co sa nam z toho podari vydolovat.
Clovek sa v case meni.Menia sa jeho postoje, jeho hodnoty, jeho zrucnosti a komptencie. Je prirodzene, ze niektore veci sa ti kedysi darilo zvladat lahsie a rychlejsie,pretoze,povedzeme, si v tej dobe bola na to lepsie vybavena. Avsak cas a vyplyv okolia mohol tuto tvoju zrucnosti zmenit. Dnes, ked sa o nieco snazis uz to nie je take jednoduche.Dalo by sa povedat ze je to prirodzeny proces, s ktory sa je potreba do urcitej miery zmierit.Tak isto, ako som sa ja musel zmierit s tym, ze proste uz moja fyzicka kondicia nie je co byvala a niektore veci nedokazem. Tu samozrejme ale tiez zalezi na tom,o co sa snazis, co vlastne chces zmenit. Ake su parametre toho o co sa snazis? Pretoze sa moze jednat o urcite objektivne podmienky a tie je niekedy velmi tazke zmenit, alebo sa moze jednat o nieco co je spojene s inymi ludmi a to teda este tazsie. Pokial sa vsak jedna vylozene o tvoju osobu/osobnost, sance na zmenu su najvyssie.
Ak sa mi v minulosti nieco podarilo, tak je kulucove aby som zistil vdaka comu to tak bolo, co bol ten faktor X vdaka, ktoremu som nieco dokazal. Je dolezite tento faktor identifikovat a skusit urobit vsetko preto aby som ho priniesol do sucasnej situacie. Avsak pozor, v urcitom okamziku sa moze stat,ze narazim na situaciu, s ktorou sa v danom okamziku naozaj neda nic urobit. A vtedy, ako hovoris,je potrebne mat mudrost rozoznat to. A dat od toho ruky prec. Skratka, v tomto okamziku je najmudrejsie, aspon na cas nechat veci plynut ich prirodzenym tempom.
Niekedy je dobre, a je znakom mudrosti nechat plynut a nechat odplynut aj veci, ktore su podla iste metriky/isteho metra strasne dolezite.Ale dolezistost ako taka je relativna a vznika v perspektive a kontexte. Napr.moja buducorocna dovolenka mi pride ako straaaaasene dolezita. Ale pokial ma ma financne zruinovat a ja si tuto skutocnsotu uvedomim, je dobre tuto moju potrebu nechat plavat. Alebo sa uchadzam o pracovne miesto a velmi ho chce ziskat,az tak velmi,ze urobim vsetko aby som ho dostal a udrzal si ho. Ale mozno ma prave moja snaha dostava do napetia mozno az krca, ktore mi znemoznuje podat super vykon na pohovore. Ak viem ze tento vnutorny tlak ma vlastne handicapuje,tak bude mudre aspon na cas sa toho vzdat, kym si nevybudujem vnutorny postoj bez toho tlaku.
Otazka vytrvalosti je aj otazkou ulpievania na ideach, veciach,ludoch, miestach. V tomto kontexte sa vytrvalost meni na zaslepenost.Je to ako bezduche, chtive pachtenie sa za niecim. Tento stava mysle vobec neobsahuje mudrost a nadhlad, ktore su podla mna s tou spravnou vytrvalostou spojene. Vytrvale smerovanie teda v sebe obsahuje aj rozlisovanie toho, kedy je toho usilia uz moc a kedy je treba veci nechat plavat.A to je niekedy velmi tazke. Takaze ak dokazes prekonat ono ulpievanie a vtedy nechas veci plynut a vzdas sa ich, tak mi to pride ako doreb riesenie. Nechcem velmi generalizovat, ale poviem ze je to tiez o hladani rovnovahy. Medzi usilim/vytrvalostou a plynutim/nechat veci tak. A len mudrost je tak ktora dokaze nachadzat tu spravnu harmoniu medzi tymito dvoma polohami.
Dufam,ze som aspon v niecom odpovedal na tvoje otazky. ALe ak nie, tak sa kludne pytaj dalej.
Ahoj Martin, dakujem. Myslim, ze si mi odpovedal na vela veci….a velmi mi to pomohlo 🙂 Nasla som aj faktor X, ale najviac mi asi pomohla vytrvalost v trpezlivosti. Je uplne perfektne, ze som sa mohla s tebou takouto formou poradit. Posunula som sa o nejaky schodik dalej, len niekedy je otazne, ked uz nieco dosiahnes, ci si prave toto chcel, ale to sme asi my ludia…nie? Ale predsa ak mozem este sa spytam ako sa da naucit prestat ulpievat na ideach, veciach, ludoch, pisal si, ze je to nerozumne, to mas asi pravdu…len niekedy sa od toho naozaj tazko odputava.Mas nejaky dobry “recept” ako sa s tym vysporiadat? Napr. ked sa to tyka ludi?Zvladam to len z casti….dakujem, Julia
Ahoj Julia, rado sa stalo, je super , ze si nasla svoj faktor X. Niekedy to celkom trva, ale je to dost dolezite k niecomu takemu sa dostat. Je vyborne ze tebe sa to podarilo. Myslim, ze presne toto bol jeden z mojich zamerov, rozprudit nejaku diskusiu, podnietit k uvaham, nastartovat zmeny a velmi ma tesi,ze som mohol byt napomocny k tvojmu usiliu.
Otazka ulpievania. Nuz, veru na toto nie je jednoducha odpoved. A zvlast ked sa jedna o ludi.
Mala odbocka: jeden z velkych duchovnych ucitelov,Buddha, povedal, ze ulpievanie a tuzba je jednym z hlavnych pricin ludskeho utrpenia. Tiez hovori ze ulpievanie a tuzba je male zlo, ale velmi tazko sa odstranuje. A preto ani postupy na pracu s tuzbou a ulpievanim nie su jednoduche.
Niekedy pomozu uvahy o tom ako je take ulpievanie obmedzujuce, ako ma obera o slobodu, akoma priputava k ludom a veciam. Je to praca s myslienkovymi procesmi, kedy sa v mysli snazis najst, resp.vyvazit to ze na niekom ulpievas tym,co preto stracas.Avsak tento postup moze fungovat len niekedy a u niekoho a navyse je docasny.Jeden predmet ulpievanie zanikne a objavi sa novy. Ale nastastie existuju postupy definitivneho odstranenia ulpievanie, ale tie uz patria do kategorie pokrocilych meditacnych technik. Asi som ti nedal uplne presnu odpoveda aku si cakala, ale to je v tomto okamziku to najlepsie co mam:) A budem ti drzat palce pri tvojom boji s ulpievanim.
Ahoj Martin, dakujem za reakciu, celkom sa mi to takto paci 🙂 niektore veci sa mi tazsie akceptuju, ale ked si to precitam opatovne, dava mi to zmysel…musim uznat. Teraz som mala obdobie, ked si ma trosku prinutil zamysliet sa nad tym, ze len tak dovolim , aby som sa vlastne dobrovolne nechala obmedzovat a oberat o slobodu. Ani netusis, ako si ma pozitivne ovplyvnil 🙂 Naozaj je niekedy tazke pochopit niektore veci, ktore robime tak nejak automaticky a mame pocit, ze to je tak ok. Aj ked menit stare vzorce spravania nie je vobec lahke :)) Som rada, ze existuje niekto , kto mi odpovie na moje niekedy nelahke otazky a este je to aj pozitivne:) ….ale este sa asi par krat vratim k Tvojim radam. Dakujem a maj sa krasne. Julia
Tak potom robis pokroky:) Lebo ak sa spociatku nieco zda tazke, ale das tomu sancu a potom to pripadne vyskusas,tak tomu sa hovori prejav dovery. V tomto pripade je dovera vyvazena overovanim,co sa mi velmi paci.
Pre autora clankov je fakt, ze sa jeho citatel zamyslel nad jeho slovami a pripadne si ich aj dajako aplikoval do svojho zivota tou najuzasnejsou odmenou aku moze dostat. Takze ma velmi tesi ze moje slova ti nejakym spôsobom prispievaju k lepsiemu zivotu. Preto vlastne aj pisem. Budem sa tesit na tvoje dalsie otazky a budem ti drzat palce v tvojom usili, nech ti prinesie plody,ktore si zasluzis. Maj sa krasne.
Dobry den,
rad citam Vase clanky, pripadne pozeram videa aj ked nie vzdy nutne suhlasim. Len by som chcel podotknut jednu vec, ked sa uz bavime o time managemente vseobecne:
ked pisete clanky, pripadne reagujete v komentaroch, skuste nepisat zbytocne slova alebo vety. Clovek sa snazi setrit cas aj pri vzdelavani a vety typu: “Podme sa teda na to pozriet co sa nam z toho podari vydolovat.” mi nic nedaju. Vase komentare by sa dali ovela skratit co by usetrilo mnozstvo casu. Vo videach to je ok, ale v citanom texte… 🙂
Dobry den Roman, som rad ze sa vam moje clanky pacia a v kazdom pripade dakujem za spetnu vezbu k pisanemu textu. Mozno par riadkov na vysvetlenie. Vnimanie textu a toho co v nom je a nie je nadbytocne je castokrat pomerne subjektivnou zalezitostou. Pre niekoho vami uvedeny priklad je prikladom nadbytocnosti, pre niekoho je to len nastroj na logicke premostenie k inej casti textu. Text ma nielen informovat, ale umoznuje aj iste prezivanie, citenie, dovolil by som si povedat ze ma rovnako informativnu ako aj esteticku funkciu. A ta je taktiez dolezita. Keby nam slo len o setrenie casu a len o ciste informacie, nebola by poezia, romany atd.A tam je zbytocne uvazovat nad time managementom, proste si citanie uzivame, lebo tam nejde o to precitat knihu za co najkratsi cas ale uzit si to. Cim viac je v texte kladeny doraz na informativnu funkciu tym je vas argument opodstatnejsi, ale nie vsetky clanky (aj tie o setreni casu) su len o informaciach:) V kazdom pripade este razn vdaka za feedback, budem sa snazit na to mysliet:)