V poslednom príspevku som sa venoval emočnej inteligencii, presnejšie tomu, že pokiaľ skutočne seriózne uvažujeme nad tým, že by sme túto oblasť začali rozvíjať, mali by sme si ujasniť, v ktorej oblasti sa budeme pohybovať. Ide o to, že samotná emočná inteligencia je pomerne rozsiahla oblasť. A viete čo sa deje v rozsiahlych oblastiach, keď človek nevie kde je, a nevie kam by sa mal uberať? Nuž, je to jednoduché,taký človek sa stratí a už nikdy o ňom nebude nikto počuť. Pevne verím, že vy sa chcete takému osudu vyhnúť,a možno aj preto čítate tento článok, aby ste sa dozvedeli ako na to. Len pre krátke zopakovanie. V roku 1995 Daniel Goleman napísal knihu “Emotional Intelligence”. Samozrejme nebol vôbec jediným autorom, ktorý by o emočnej inteligencii písal, ale z nejakého dôvodu sa jeho kniha stala bestsellerom a uviedla pojem emočnej inteligencie do bežného života. Nakoľko do tej doby boli emócie v poli pôsobnosti predvšetkým humanitných profesií, ako boli psychológovia, pedagógovia a pod. Avšak po vydaní jeho knihy sa pojeme emočnej inteligencie dostal takmer úplne všade. Čo bolo inak výborné, pretože sa vytvoril priestor kde sa s emóciami dalo pracovať, dalo sa o nich diskutovať, už to nebolo niečo tajomné a magické. Okrem toho si ľudia, aj vďaka tejto knihe (no možno je to trochu prehnané) začali uvedomovať, že každý z nás má nejaký psychický svet a tento psychický svet je možné objavovať, skúmať a rozvíjať. Je tak trochu paradox, že podobné poznanie mali všetky veľké civilizácie dávno pred nami. Ale zdá,že historická múdrosť nemá na komerčný úspech.
Poďme však k rozvoju emočnej inteligencie. Ak sa ideme do niečoho pustiť, tak je potrebné mať jednu vec neustále na zreteli.To, akí ste je výsledkom mnohoročného pôsobenia rozličných vyplyvov. Nie je možné v krátkom čase urobiť niečo, čo by vás radikálne zmenilo. Možno až na dve výnimky. Extrémne silné emocionálne zážitky a intenzívny meditačný tréning. Predpokladám však, že nikto z vás sa v blízkej dobe nechystá absolvovať extrémny emočný zážitok, rovnako ako prejsť cez intenzívny meditačný kurz.Ak hej, dajte mi vedieť, chcem byť pri tom:)
Máme tu však sebareflexiu, ako prvú z emočných kompetencií spolu s otázkou ako pracovať na jej rozvoji. Sebareflexia, alebo aj sebauvedomenie, je schopnosťou uvedomovať si svoje myšlienky, svoje pocity, svoje vnútro. Je to postoj ktorý zaujímame voči svojmu vnútornému svetu. Je to niečo, čo sa výsostne týka len nás. Nie je možné sledovať sebareflexiu niekoho iného, možno tak maximálne niektoré jej prejavy. Skúste sa na chvíľu zamyslieť nad týmto: kedy vo vašom živote vznikajú situácie, o ktorých by ste mohli povedať, že sú naplnené sebauvedomením? Kedy si veľmi výrazne uvedomujete seba samého? To, čo sa vo vás deje?
Ak budete uvažovať, tak možno prídete na to, že tieto situácie majú niečo spoločné. Sebauvedomenie v mysli vzniká vtedy,keď:
-sme v pokoji
-keď sa nikam neponáhľame
-ked relaxujeme
-keď sedíme (pokojne) niekde na čaji alebo pri káve
-keď sa prechádzame v prírode
-keď sa ráno zobudíme po dobrom spánku
-keď si zavrieme oči
-keď pokojne dýchame
-keď sa zrazu ocitneme v tichom prostredí, keď sme pred tým boli v hluku
Na druhú stranu, skúste uvažovať nad tým, aké sú tie situácie kedy naopak, svoje sebauvedomenies strácate?
-hluk
-veľké emočné vypätie
-extrémny stres
-spánok
-a nakoniec alkohol a iné omamné látky
Ak teda chceme pracovať na rozvíjaní svojom sebauvedomení, tak sa budeme musieť snažiť zvýšiť podiel okamihov, ktoré napomáhajú vzniku sebauvedomenia. Avšak okrem vyššie uvedeného je tu ešte niekoľko nápadov ako zvyšovať svoje sebauvedomenie:
-každý večer pred spaním si prejdite pred očami celý deň, snažte sa vybaviť si čo najviac okamiho a situácií. Tiež je to dobré cvičenie na trénig pamäťe. Ale okrem obrazu tej situácie, si skúste vybaviť, ako ste sa tam a vtedy cítili, čo sa vo vás odohrávalo
-počas dňa sa občas zastavte a skúste si všimnúť, ako na tom ste, čo sa práve vo vás deje (rozšírenie tohoto cvičenie: nastavte si telefón alebo hodinky aby vám pípali každé 2-4 hodiny, vtedy sa zastavte a pozrite sa čo sa vo vás deje).
-všetko čo robíte, sa snažte robiť tak, ako by to bola tá najdôležitejšie vec na svete
-budťe plne prítomný duchom keď niečo robíte, nedovoľte svojej mysli aby sa túlala kade tade, držte ju pevne na uzde
-ak sa ocitnete v emočnom dianí, napr. sa schyľuje k hádke, tak nikdy nejednajte s emóciami. Počkajte až sa búrka preženie a potom reagujte.
-začnite meditovať. Nájdite sa nejakú techniku a nejakú dobu sa jej venujte. A pozorujte, či sa vaša úroveň sebauvedomenie zvyšuje. Ak nie, skúste nejakú inú techniku. výber je naozaj veľmi široký.
Skúste to a dajte mi vedieť ako sa vám darí. Prípadne sa podelťe o postupy zvyšovania sebeuvedomenia, ktoré máte na sebe vyskúšané.
