O tom, že život nie je len prechádzka ružovou záhradkou som sa dozvedel pomerne skoro. Možno by som mohol povedať, že to bol ten okamih, kedy ma tesne po narodení pleskli po zadku, aby mi dali jasne najavo, o čomže tento život bude. A veruže tak aj bolo. Postupom času sa človek učí, že v živote to tak chodí. Raz je dobre, a potom je zase zle. Potiaľ by to bolo všetko v poriadku. A pokiaľ sa cykly striedajú zhruba v rovnakom intervale, tak sa vždy môžem tešiť na svetielko na konci tunelu. Ale ako nedávno povedal jeden klasik, svetielko na konci tuneli sme kvôli škrtom v rozpočte zhasli a už tu nie je nič, čo by nám povedalo, že zlé obdobie končí a už bude dobre. Musíme sa pripraviť na to, že zle tento krát bude o niečo dlhšie ako sme zvyknutí. A tak ako sa medveď alebo iná zver pripravuje na zimu, tak, že sa poriadne napchá, ergo urobí tak všetko pre svoje prežitie, tak aj ja som vysledoval na sebe isté kroky alebo prvky, ktoré majú podobu rôznych sebazáchovných mechanizmov. Tu sú pre vašu vlastnú záchranu. Kiež by ste to nikdy nepotrebovali:)
- Znížiť tempo.Pomalé tempo všeobecne znamená, že spotrebúvate menej energie než obvykle. Ak na vás doľahli zlé časy a neviete kedy skončia, je veľmi dôležité, aby ste rátali z najhorším, aj keď vás tony motivačných obrázkov na facebooku presviedčajú o pravom opaku. Verte tomu. Verte tomu, že keď je najhoršie tak pravdu nemajú. Keď je najhoršie tak zatínate zuby, zatínate zuby, zatínate, čo ja viem čo ešte, ale určite sa pri tom neusmievate a nemaľujete zaľúbené srdiečka na zahmlené zrkadlo v kúpeľni. A nakoniec, aj tak by nebolo kam maľovať. Sprchovali ste sa predsa studenou vodou, lebo teplú vám, keďže sú tie zlé časy, už dávno odstavili. Zníženie tempa sa ale netýka len pohybu, týka sa všetkého a hlavne, hlavne sa týka vašich výdavkov. K tomu viac v ďalšom odstavci.
- Znížiť výdaje. Nezamestnaní by o tomto vedeli rozprávať. Pokiaľ si teda nezobrali úver na ktorý im stačí len občiansky preukaz, ideálne ešte aby bol aj niekoho iného. Skrátka, ak máte hlboko do peňaženky, budete si musieť odpustiť masochistické premávanie sa po obchodných centrách, aby ste videl a zistili, čo všetko si už nemôžete dovoliť. Najlepšie je tam teda nechodiť vôbec. Ibaže by ste chceli trénovať svoje sebaovládanie a ako hovoria motivační tréneri, aktívne sa postavili svojim strachom/túžbam, aby ste rozvíjali svoje sebaovládanie. No, ak máte na toto gule, tak ste už asi niekde v inej lige. Väčšina nás, obyčajných ľudí, podľahne a niečo si pre seba kúpi. A banky z toho majú radosť, pretože málokedy kupujeme za vlastné. A pozor na racionalizovanie, prečo potrebujeme to alebo ono, v tomto sme sami seba najväčším nepriateľom a vieme byť voči sebe pekne zákerní. Musíme tiež prehodnotiť, čo v našom živote je naozaj, ale naozaj nutnosť, ktorú potrebujeme, a čo už je márnivosť. Teoreticky by sme mali byť napr. schopní, a o tom som presvedčený, vydržať celý jeden rok bez toho, aby sme si kúpili čo i len jeden jediný kus oblečenia. Aj tak ho máme plnú skriňu. Viem, toto by bolo asi naozaj výzva, ale za tú námahu by to stálo.
- Robiť to, čo nič nestojí. Napriek tomu, že reklama nám tvrdí, že teda za peniaze sa dá naozaj kúpiť všetko, stále si myslím, že sú a budú veci, ktoré si môžeme dovoliť aj v čase krízy a môžu nám byť prospešné. Dlhé prechádzky v prírode, čítanie kníh, ktoré mi už roky ležia na poličke, stretávanie sa ľuďmi s ktorými som sa už roky nestretol. Alebo môžeme oprášiť koníčky, ktorým sme sa napr. kedysi už venovali a máme pre ne vybavenie. Napr.fotenie, maľovanie, písanie… Prípadne to, čo máme, môžeme využiť novým, kreatívnym spôsobom.
- Nastaviť svoju myseľ na úsporný režim. Toto je naozaj veľká výzva. A nie je jednoduché to zvládnuť. Častokrát to zn. že musíme dosť radikálne zmeniť svoj životný štýl. A pri tom môžeme mať občas pocit, že strácame sami seba.Samozrejme, to je len zdanie. Naša osobnosť je ukrytá niekde hlboko pod nánosom zvykov, návykov a rutín. Zmena nášho životného štýlu nám môže pomôcť odhaliť, kým sme vlastne v skutočnosti.
- Naučiť sa zatínať zuby. O zatínaní som už niečo povedal. A to by sa malo stať našou druhou prirodzenosťou.Je však dôležité, aby tým netrpelo naše okolie a aby sme naším novým životným postojom nerobili zle. Že je nám zle? Nuž naša zlá karma nás dobehla, to neznamená, že aj druhí by mali trpieť naším zlým stavom a náladou. Ak nedokážeme naše zatínanie úspešne skrývať pred svetom, tak by sme možno mali ostať zavretí v našom brlohu. Aj to je riešenie a niekedy môže byť celkom dobré. Nebojme sa ho využiť. Schovajme sa do kútka a dajme si na čelo nápis “dočasne mimo prevádzku.”
- Nepýtať sa kedy bude koniec. Bude, kedy bude. Je to podobné, ako keď chcete ukončiť strašne nudnú poradu tak, že sa neustále pozeráte na hodinky a v duchu ručičky tlačíte dopredu. Nikdy sa to nikomu nepodarilo,len Hirovi z Heroes. Ste Hiro z Heroes? Zlé časy raz určite skončia, tak ako musí zo svojej podstaty skončiť všetko, čo raz začalo. Je však omnoho lepšie, keď sa ráno zobudíte a viete, že zlé časy sa skončili, ako keď sa pozeráte svetelné kilometre pred seba a nič nevidíte. A verte, aj keď je svetielko na konci tunela vypnuté, určite sa nájde raz niekto, kto ho zase zapne.
Držte sa.
